Stručná história anglického jazyka - Staro angličtina (500-1100 AD)
Články z našej anglickej školy

Stručná história anglického jazyka

Angličtina je členom indoeurópskej skupiny jazykov. Táto široká skupina zahŕňa väčšinu európskych jazykov používaných v súčasnosti. Indoeurópska skupina zahŕňa niekoľko hlavných odvetví :

latinské a moderné románske jazyky ( francúzština atď.) germánske jazyky ( angličtina, nemčina, švédčina, atď.) indoiránske jazyky ( hindština, urduidština, sanskritština atď.), slovanské jazyky ( ruský, poľský, český, atď. ), baltské jazyky ako lotyšský a litovský, keltské jazyky ( welšský, írsky, galský, atď.), grécky.

Vplyv pôvodných indoeurópskych jazykov je viditeľný aj v súčasnosti, hoci o tom neexistuje žiaden písomný záznam. Napríklad v angličtine je slovo otec – father, v nemčine je vater, pater v latinčine a pitr v sankritštine. Všetky tieto slová sú príbuzné, podobné v rôznych jazykoch a zdieľajúce rovnaký koreň slova.

Z týchto odvetví indoeurópskej skupiny dva jazyky a to germánske a románske ( románsky preto, že je odvodený z latinčiny, je to jazyk starých Rimanov ) majú najväčšiu dôležitosť. Angličtina je členom germánskej skupiny jazykov. Verí sa že táto skupina jazykov začala ako hovorový jazyk na rieke Labe asi pred 3000 rokmi. Do druhého storočia pred Kristom, sa tento hovorový germánsky jazyk rozdelil do troch zreteľných podskupín:

Východným germánskym jazykom rozprávali ľudia, ktorí migrovali späť do juhovýchodnej Európy. Dnes sa nerozpráva žiadnym z týchto jazykov a jediným písomne pretrvávajúcim východným germánskym jazykom je gótština.

Severná nemčina sa vyvinula do moderných škandinávskych jazykov švédskeho, dánskeho, nórskeho, a islandského jazyka ( ale nie fínskeho, ktorý patrí k maďarčine a estónčine a nie je indoeurópskym jazykom. )

Západná nemčina je predchodcom modernej nemčiny, holandského, flámskeho, frisianského jazyka a angličtiny.

Staro angličtina (500-1100 AD)

Západní germánski útočníci z Jutlandu a južného Dánska. Anglovia, ktorých meno je zdrojom slov Anglicko a anglický), saxovia a juti sa začali osídľovať na britských ostrovoch v piatom a šiestom storočí pred Kristom. Rozprávali vzájomne zrozumiteľnými jazykmi podobnými k modernému frisianskému jazyku – jazyku severovýchodného regiónu Holandska – nazývaným stará Angličtina. Existujú štyri hlavné dialekty starej Angličtiny, na severe je to

severný humbrijský, v strednej časti krajiny je to merciánsky, na juhu a západe západný saxónsky a kentský na juhovýchode.

Títo nájazdci vytlačili pôvodných keltsky hovoriacich obyvateľov z dnešného Anglicka do Škótska, Walesu, Cornwallu a Írska a zanechali za sebou pár keltských slov. Tieto keltské jazyky dnes prežívajú v galských jazykoch Škótska, Írska a Walesu. Kornwalský jazyk je v súčasnosti jazykovým názvom bohužiaľ už mŕtveho jazyka. ( Posledný domorodec hovoriaci kornwalským jazykom zomrel v roku 1777 ).V tom čase boli tak isto Angličtinou ovplyvnení Vikingovia. Invázia a usídlenie Nórov začalo okolo roku 850 a do jazyka prinieslo mnoho severogermánskych slov hlavne na severe Anglicka. Napríklad slovo dream - snívať ktoré znamenalo „joy“ - „radosť“ trvalo až pokým im Vikingovia neudelili ich súčasný význam zo škandinávskeho príbuzného slova draumr, a slovo skirt – sukňa, ktoré pokračuje v existencii popri domácom anglickom príbuznom slove shirt- košeľa.

Väčšina slov v modernej Angličtine pochádza zo zahraničných a nie staro anglických koreňov. V podstate iba zhruba jedna šestina známych starých anglických slov má následníkov pretrvávajúcich do dnes. Avšak tento fakt je mylný a v skutočnosti je stará angličtina dôležitejšia ako uvádzajú štatistiky. Až polovica najpoužívanejších výrazov používaných v modernej angličtine má staro anglické korene ( pochádzajúce zo starej angličtiny ). Slová ako to be – byť, water –voda, strong- silný sú odvodené zo staro anglických koreňov. Staro angličtina, ktorej najznámejším existujúcim príkladom je báseň Beowulf, vydržala až do roku 1100.

Viac o histórii angličtiny v ďalšom článku.

Najdi si tu iné články o angličtine.