Stručná história anglického jazyka - Skoršia moderná angličtina. (1500- 1800 n.l.)
Články z našej anglickej školy

Stručná história anglického jazyka

Skoršia moderná angličtina. (1500- 1800 n.l.)

Ďalšia vlna inovácie v angličtine prišla s renesanciou. Znovuzriadenie klasického štipendia prinieslo do jazyka veľa klasických latinských a gréckych slov .Tieto výmeny boli dobre uvážené a mnohí trúchlili nad privlastnením si týchto „starobylých slov“, ale mnoho z nich prežilo až do súčasnosti. Shakespearova postava Holofernesa v diele Lásky, Práca, Strata je satirický príbeh priveľmi entuziastického pedagóga, ktorý je zamilovaný do latinizmu.

Mnohí študenti majúci ťažkosti s porozumením Shakespeara by boli prekvapení, že písal v dnešnej modernej angličtine, ale ako môžeme vidieť v skoršom príklade diela Pánova modlitba, elizabetská angličtina má oveľa viac spoločného s našim súčasným jazykom ako s jazykom za čias Chaucera. Mnoho dôverne známych slov a fráz bolo vytvorených alebo prvotne zaznamenaných Shakespearom, ktorý tak isto vytvoril nespočetné množstvo idiómov a okolo 2000 slov. Mnoho nováčikov nepoznajúcich Shakespearovu tvorbu sú často šokovaní množstvami klišé, ktoré jeho hry obsahujú až pokým si neuvedomia , že ich Shakespeare sám vytvoril a až potom sa stali klišé. „One fell swoop“- všetko na jeden ťah, „vanish into thin air“ – zem sa zľahla nad a „flesh and blood“ - mäso a krv sú všetko Shakespearove výtvory. Slová, ktoré zanechal zahrňujú „critical“ – kritický, „leapfrog“- skákanie cez chrbát, „majestic“ – majestátny, „dwindle“- zmenšovať sa, klesať a „pedant“ – pedantný.

Dva ďalšie faktory ovplyvnili jazyk a poslúžili na oddelenie stredovekej a modernej angličtiny. Prvým bol veľký samohláskový zlom. Táto zmena vo výslovnosti začala okolo roku 1400. Kým moderní Angličania vedia čítať Chaucera s menšími ťažkosťami, Chaucerova výslovnosť by sa stala úplne nepochopiteľnou pre moderného človeka. Na druhej strane by Shakespearovo dielo bolo s akcentom, ale zrozumiteľné. Zvuk samohlások sa začal tvoriť predkom úst a písmeno „e“ na konci slov sa začalo hltať. Chaucerov lyf (leef) sa stal moderným životom. V stredovekej angličtine sa meno vyslovovalo „nam-a“, päť sa vyslovovalo „feef“ a dole sa vyslovovalo „doon“. V lingvistických výrazoch bol zlom náhly, hlavné zmeny sa objavili v rozpätí jedného storočia. Tento posun ešte stále prebieha, avšak výslovnosť samohlásky sa stále skracuje hoci zmena prebieha značne postupne.

Posledný hlavný faktor v rozvoji modernej angličtiny bolo objavenie tlačiarenského lisu. William Caxton objavil tlačiarensky lis v roku 1476. Knihy zlacneli a výsledkom toho sa gramotnosť viac udomácnila. Nakoniec kníhtlač priniesla normalizáciu do angličtiny. Londýnsky dialekt, sa stal bežným tam, kde bola situovaná väčšina tlačiarenských domov. Uviedli sa spelovanie a gramatika a prvý anglický slovník v roku 1604.

Viac o histórii angličtiny v ďalšom článku.

Najdi si tu iné články o angličtine.