Anglické časy - Budúce časy

Budúce časy

Niekedy je zložité rozhodnúť sa ako opísať budúcnosť v angličtine. Niekedy sa hovorí, že pokiaľ angličtina nemá žiaden skutočný budúci čas má mnoho slov a fráz, ktoré poukazujú na udalosti v budúcnosti. Medzi tieto patria „can“ (môcť), „should“ (mal by), „might“ (možno) a veľa ďalších. Tie ktoré najviac korešpondujú s budúcim časom v slovenčine sú „going to“, „will“, budúci priebehový čas a prítomný pribehový čas. Všimnite si, že sa uvádzajú dva preklady. Prvý je štandardný preklad do slovenčiny a druhý ukazuje ako sa v skutočnosti vzťahujú veci k situáciám teraz a čo si myslíme o budúcnosti.

Jednoduchý priebehový čas sa používa na odkazovanie na veci, ktoré sme si dohodli s inými ľuďmi. Napríklad ak je osoba objednaná k zubárovi, alebo si dohodla stretnutie s priateľmi môže povedať „ I´m going to the dentist ´s“ ( Idem k zubárovi ), alebo „ I´m meeting my friends.“ ( Stretnem sa so svojimi priateľmi). Tento čas sa môže tiež použiť na odkaz na budúce udalosti, ak sa činnosť vykoná samostatne. Napríklad:

„I am flying back to Prague on Friday.“ (V piatok letím späť do Prahy / Teraz mám dohodnuté že v piatok letím späť do Prahy)

pretože je dohodnuté s leteckou spoločnosťou dokonca aj keď ide len jeden pasažier.

„to be going to“ sa používa ak je už rozhodnuté že sa niečo stane, napríklad ak niekto má plán, ktorý existoval predtým než sa začal rozhovor. Osoba môže povedať:

„After work today, I´m going to fix my car.“

(Dnes po práci si opravím auto. / Teraz som rozhodnutý, že po práci si opravím auto.)

Kvôli tomuto dôvodu sa najčastejšie používajú zo všetkych fráz, ktoré poukazujú na udalosti v budúcnosti.

Viacero príkladov:

„It´s going to rain.“

(Ide pršať / Vidím čierne mraky, už je rozhodnuté že bude pršať).

„I am going to be an astronaut when I grow up.“

(Budem kozmonautom keď vyrastiem / Som rozhodnutý, že budem kozmonautom, keď vyrastiem)

„We´re going to be late.“

(Budeme meškať / Už nemôžeme nemeškať tak je rozhodnuté, že budeme meškať)

With the verbs „ to go“ (ísť) alebo „to come“ (prísť) je dosť obvyklé používať priebehový prítomný čas na vyhnutie sa opakovaniu, napríklad „ I´m going to go to the park“ môžeme tak isto povedať „I am going to the park tomorrow“ hoci to nie je dohodnuté so žiadnymi inými ľuďmi.

Will je v niektorých prípadoch najviac neutrálne zo všetkých slovies a používa sa na veci, ktoré nepasujú do žiadnej inej kategórie a v klasickej gramatike sa uvádza ako budúci čas. Môže to znamenať nasledujúce: ochota/ neochota, predpoveď, bezprostredná reakcia / nový plán,používa sa to vo frázach so slovami ako „probably“(pravdepodobne), „definitely“ (určite) a tak isto v hlavnej časti kondicionálnej vety.

Príklady nasledujúcich:

ochota/ neochota:

„I won´t help him/ Will you help me? (Odmietam mu pomôcť / Pomôžeš mi prosím?)

predpoveď:

It will rain tomorrow. ( Zajtra bude pršať / teraz si myslí to že zajtra bude pršať ).V mnohých knihách je tento prípad opakom k príkladu s „going to“. Všimnite si, že rozdiel nie je v dĺžke času v budúcnosti, ale medzi predpoveďou a tým čo vidíme už ako dohodnuté.

bezprostredná reakcia/ nový plán:

(when a baby starts crying) „I´ll go“ (Pôjdem ja/ teraz mám nový plán, pôjdem k bábätku)

(after provocation) „I´ll kill you“ (Zabijem ťa/ teraz mám nový plán, zabijem ťa )

Frázy so slovami ako „probably“ ( pravdepodobne), „definitely“ (určite):

„When I am seventy, my main interests will probably be women and beer just like now“ (Keď budem mať 70 rokov, asi sa budem zaujímať najmä o ženy a pivo, tak ako teraz.). Všimnite si, že „might“ sa môže tak isto používať v podobných situáciách.

V hlavnej časti kondicionálnej vety.

If it is sunny tomorrow, we will go for a picnic.(Ak bude zajtra slnečno pôjdeme na piknik.)

Všimnite si, že pretože slovo „will“odkazuje na to čo vieme, alebo čo si myslíme o budúcnosti, nemôže byť vo vedľajšej vete- ak by horeuvedený príklad mal „will“vo vedľajšej vete, znamenalo by to “Ak zajtra budeme predpovedať,že ešte v budúcnosti bude pršať, tak...“ Existujú iba dve bežné používania slova „will“ priamo po „if“. Prvé je ak will odkazuje na ochotu alebo neochotu:

„If he will lend me the money.“ (Ak mi bude ochotný požičať peniaze.)

Druhé používanie je ak “if“ znamená „či“ a nie „ak“ alebo „ keby“.

„ I don´t know if it will rain tomorrow.“ (Neviem či bude zajtra pršať.)

Will sa tak isto používa na odvodenie štandardných budúcich priebehových časov, jednoduchých a priebehových budúcich dokonavých časov (hoci je možné mať trochu odlišný významový odtieň odvodením časov s „might“ alebo „going to“.) Tieto sa používajú ako je zmienené v iných článkoch o gramatických slovesných vidoch. Jediný čas stojaci za zmienku je budúci priebehový čas. Často sa používa na vyhnutie sa dvojitých významov, ktoré sú možné so samostatne stojacim „will“ . Napríklad:

„John won´t come to the party on Saturday.“ (John nepríde / odmieta prísť.)

„John won´t be coming to the party on Saturday.“ (John nepríde.)

Najdi si tu iné články o angličtine.